Alex

Od nepamäti sa ľudia niečoho boja a radi si dotvárajú takýto strach vlastnou predstavivosťou. Na rôznych miestach sveta je možné vidieť para normálne javy v podobe duchov a vôbec nezáleží na kultúre ani viere, a tak isto to je s lykantropiou, voodoo, zombie a vampirizmom, na malý rozdiel - niektoré veci, by sme nemali vidieť. Momentálne si povieme o upiŕoch o jave, ktorý ani po mnohých výskumoch a debatách sa nevie objasniť. Príčiny tohto zjavenia a z hrobu vstania neobjasnili, ani vedci, ani kňazi, aj keď existujú teórie o nezrážaní krvi, o tzv. tranze, ktorý sa tvári ako smrť, pri čom jedinec žije. Podľa modernej medicíny sa pod pojmom vampirizmus rozumie iba psychický vampirizmus, niečo ako fyzický vampirizmus nie je prípustné, i keď v takomto prípade sa už hovorí o chorých jedincoch. Lekári a vedci sa odvolávajú na fakt, že existuje istá choroba, ktorá vyvoláva u osôb potrebu piť krv, jedná sa totiž o nízku hladinu železa a inyćh minerálov v krvi, ktorú si zrejme nakazení potrebujú doplniť a za najlepší zdroj považujú inú krv, odborníci tomu hovoria aj chudokrvnosť. Takto to aspoň tvrdia vedci a lekári, no postihnutí sa oháňajú slovami: „Robím iba to, čo musím, aj ty ješ a piješ, pretože musíš, je to pre teba taká istá samozrejmosť ako pre mňa pitie krvi.“ Ak teda v súčasnej dobe existujú jedinci, ktorí majú potrebu piť krv, či už svoju alebo cudziu niet divu a vôbec nepochybujem, že by sa tento jav nemohol prejavovať aj v histórii. Ako dobre vieme, pôvod vampirizmu je hlboko zakorenený v histórii ľudstva a úzko prepojený s lykantrópiu, ktorú rozoberiem nižšie. V istom období sa objavila choroba, ktorá vyvolala u jedinca chronickú smrť, ktorá telu nedovolila rozložiť sa, pretože krv v tele nechcela stuhnúť. Na tie časy si nikto nevedel vysvetliť, prečo dotyční ešte stále nie sú rozložení, a preto museli prísť isté protivampiristické zákroky. Ja si dovolím tvrdiť, i keď nie som žiadny doktor ani vedec, že ak niekto robí na tele plnom nestuhnutej krvi, nech sa jedná o mŕtveho alebo živého, zverstvá podobné odťatiu hlavy, prepichnutiu srdca kolom, viedlo to k udalostiam, ako bola striekajúca krv, či už z ničoho nič otvorenie úst. Z vlastnej skúsenosti viem, ako sa prikrášľujú obyčajné zážitky, či príhody a ak sú podané ústne, o to viac. Pokiaľ nie sú zaznamenané okamžite písomne, nastávajú nezrovnalosti a nepresné údaje. Je fakt, že sa našli aj také záznamy a to rovno úradné, že dotyčný dokonca žil a pri protivampiristických zákrokoch vydával neľudské škreky, taktiež o týchto faktoch sa môžeme dočítať ďalej. Ale aj napriek všetkému, čo som tu uviedol neviem si tak isto ako doktori a vedci vysvetliť ako nastala táto dosť podivná choroba nezrážania krvi, nevedno z akých príčin a čím spôsobená. Ba čo viac neviem si vysvetliť, ako bolo možne, že niektorí sa po smrti metali, či dokonca vstali z hrobu, i keď berme v úvahu ľudské prikrášľovanie. Magické vedy, ktoré mi svojim spôsobom nie sú až tak neznáme, hovoria o astrálnej časti tela. Aby sme mohli pochopiť bytie a žitie v astrálnom svete musíme pochopiť základne prerozdelenie. Prvý svet je fyzicky, to je ten, kde žijeme. Druhý svet je astrálny, ten je úzko prepojený s tým naším a posledný svet je mentálny, ako už samotný názov hovorí jedná sa o svet, kde je podstatná myšlienka, tu nie je čas a ani emócia iba samotné myslenie. Niekomu by sa tieto svety mohli zdať nereálne a nemožné v rozpore s jeho náboženstvom, ale ak sa viac menej zamyslíme dôjdeme k záveru, že práve majú až príliš spoločného s mnohými náboženstvami. No danou témou nie je náboženstvo a ani iné svety, ale upíry. Máme to tak, že ak človek, teda jedinci so silnou mysľou dokážu navštíviť, či iba vidieť astrálny svet, dokážu teda astrálne časti prebývať v našom svete. Nie je to nič nereálne, aj keď na prvý pohľad by sa to mohlo takým zdať. Samotné ázijské náboženstva hovoria o duši a o vyžarujúcej aure a to je naša duša, ktorú síce nevidíme, ale pomocou nej môže zavítať do sveta astrálneho, kde tak či onak zavítame po smrti. A tak astrálna časť nášho tela, ktoré je zložené z duše, vedomia a hmotného tela sa môže dostať do sveta fyzického. No na to, aby v ňom mohla prebývať potrebuje neporušené hmotné telo. Je to logické, pretože bez schránky nie je pošta. Týmto by som objasnil modernej vede existenciu svetov, ktoré sú, no nie každý o nich vie a teda nie všetko si môžeme vysvetliť iba na úrovni vzorcov a čísel.

Ale, teraz sa vrátim k samotnej problematike. Nie je až tak neznáme, že upírov poznáme vo viacerých formách. Vedľa upírstva (vampirizmu) fyzického zameraného na "sanie krvi zo živých"- krv je získavaná ako prostriedok revitalizácie, umožňujúci upírom, len akúsi strnulú záhrobnú existenciu (vegetovanie), existuje vampirizmus ektoplazmatický, zvaný tiež arrivizmus, spočívajúci vo "vysávaní životnej sily". Arrivisti sú živí ľudia, ktorí vedome, či nevedome získavajú vitálnu silu druhých osôb. Tú môžu postihnuté osoby strácať v prítomnosti ľudí, ktorých sa boja: indukcia strachu vedie k samovoľnej strate vitálnej sily - tá potom prechádza na osobu, ktorá strach indukovala. Ďalším a dosť podstatným delením, podľa kultúr a obdobia v rôznych častiach stredovekej Európy je delenie druhu vampirizmu na:

- Revenant - Tým bol nazývaný mŕtvy, ktorý podľa ľudských predstáv vychádzal z hrobu a prehováral k živým.

- Vampír alebo upír - Asi najčastejšia forma. Jednalo sa o mŕtvych, ktorí pojedali v hrobe svoje telo a časti odevu. Spôsoboval smrť najprv svojím blízkym a neskoršie aj vzdialenejším osobám

- Mora - Dusila a morila ľudí alebo aj zvieratá v spánku.

- Vlkodlak - alebo aj lykantrop, napol človek, napol vlk je posledný typ. Za takých ľudia považovali tých, čo dokázali brať na seba podobu zvierat, najčastejšie to bol vlk, v ojedinelých prípadoch netopier a iné. Ako už samotné fakty hovoria, vlkodlactvo bolo omnoho staršie, ako vampirizmus a jeho skutočná podoba má veľmi málo spoločného s upírmi, preto o nej stručne napíšem samostatne nižšie.

Lykantropia – Vkodlactvo
Z veľkej časti sa pripisuje šamanizmu, čarodejníctvu, mágii a okultistickej vede. Jedná sa o schopnosť človeka meniť svoju podobu na vlka. Divoká šelma žijúca v človeku a za mesačných nocí drásajúca sa na povrch.
Vlkodlak - vlčí démon spútaný s telom človeka. Upíry na seba často berú podobu vlka. Naproti tomu sú vlkodlaci samostatnou prastarou rasou a obývajú túto zem už od nepamäti.
Vlkodlactvo - LYKANTROPIA, je predovšetkým zvláštny stav mysle a vedomia, kde si človek predstavuje že je vlk, alebo sa na neho mení.
Vlkodlak - latinsky lycanthrop. V anglicky a nemecky hovoriacich krajinách - werewolf, v Austrálii marsupials. Žiadne zviera nežilo tak dlho popri človeku bez zmien. Celých 20000 rokov, čo je doba desať krát dlhšia ako je kresťanská viera.
Vlkodlactvo je pokladané za čiernu mágiu, preto ľudí, ktorí takto trpeli, upaľovali alebo vešali.
Okultizmus špecifikuje Vlkodlaka jednoznačne. Je za neho považovaný človek, ktorý sám úmyselne pomocou magického rituálu alebo vplyvom mesačných, či démonických síl sa v určitom časovom období mení na vlka. Človek si po premene väčšinou nič nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku. Okultná lykantropia patrí medzi najdesivejšie veci, ktoré okultizmus ovláda.


Stručne sme si ozrejmili aj lykantropiu, ale vráťme sa opäť k upírom. Neodpustil by som si, ak by som nespomenul, že v niektorých starších prípadoch sa mohlo jednať o kríženie druhov. Niekto by mohol povedať, že kniha Dracula alebo iná beletria má na svedomí premenu upíra na vlka, ale táto povera má staršie korene než kniha, ktorá bola napísaná v 20.storočí.

Podľa satanistickej biblie, je takzvaný upír služobník diabla, ten ktorý pre neho pojedá duše slabých a nevinných. No v niektorých kútoch sveta si satanskú bibliu vykladajú úplne inak a nastáva vážny problém, z prv nepovšimnutej a neškodnej sekty sa stáva obradný kult, kde prichádzajú ľudia o životy, len aby uspokojili prianie Satanove. Vznikajú krvavé orgie, či sexuálne hry, pri čom všetci zúčastnený sa považujú za upírov žijúcich v tomto svete, krv zabitého vypijú a potom je na rade sex. O takýchto kultoch by sa dalo písať veľmi dlho, ale podľa môjho zváženia sa jedná o chorých, či nevyrovnaných jedincov, ktorí sa na prvý pohľad môžu zdať úplne normálny a dokonca aj inteligentný a zjavne v súkromí to tak nie je, preto im nemienim venovať viacej času. Dokonca aj v samotnej a jedinej biblii píše o vampirizme a ani znalci biblie, to nevyvracajú, konkrétne v starom zákone v tretej knihe Mojžišovej, kapitola 17: „Krvi žiadneho tela jesť nebudete alebo duše rôzneho tela jesť krv jeho. Kto by ju jedol, bude vyhľadený.“ Ako vidieť, ani kresťanská hlavná kniha si nedovolila okrajovo pripomenúť, že byť upírom je hriech.

Na internete sa dá naraziť na celkom zvláštnu teóriu, že vampirizmus je dobrovoľný akt výmeny krvi, sprevádzaný rozkošou. Upíry takéhoto typu sú smrteľní a sú nimi bežný ľudia, ktorí sú ochotní dať spraviť aj upírske zuby, viacej informácií o takomto druhu vampirizmu sa dá nájsť na www.sanguinarius.org.


Obdoba vampirizmu spomenutého vyššie je aj niečo, kde ľudia považujú krv za najlepší zdroj energie. Ľudia trpiaci touto myšlienkou sú väčšinou súčasťou kultov, ktorí si medzi sebou teto elixír energie vymieňajú. Nie som si presne istý, ale zdá sa mi, že sa rozďelujú na tri skupiny a momemntálne si už asi nespomeniem aké, ale viem, že jedna mala aj niečo spoločné s psychyckým vampirizmom. O pôvode hovoria, že to bola nejaka osoba, opäť si nespomínam a spomínaju, že časom sa ich sila vytratila a krv znehodnotila skrížením s ľuďmi. Schopnosti týchto upírov teda pramenia z energie a ak sa pýtate aké schopnosti, tak ide hlavne o videnie v tme a mierna nadsila. Ľudía v týchto kultoch pôsobia intligentne a tak je veľmi ľahké ím podľahnúť, preto buĎte na pozore pred zlými prorokmi...


Iné tvrdenie hovorí o tom , že upíry sú démoni sexu a zvrátenej erotiky s jemnou príchuťou sadizmu. Toto nie je nič čo by nebola pravda, lebo ak sa obzrieme vyššie nájdeme spojitosti o rozkoši. Ba dokonca aj v knihách bolo pripomenuté, že vampíry sú posadnutý a zvrátení ľudia s divnými chúťkami a ja aj dosť verím, že takýto ľudia museli žiť aj vo veľmi dávnych dobách a zúčasňovali sa takýchto orgií, ktoré ani v dnešnej dobe nie sú o nič viac, chápané.

Medzi vampirizmus patria aj rôzne nákazy, choroby, či prekliatie celej rodiny. O tom, že takýto druh vampirizmu naozaj existuje svedčia aj fakty o prekliati vykrádačov hrobov, alebo aj archeológov, pri čom ich smrť si nikto nevedel vysvetliť v priebehu niekoľkých ďalších dní zomreli aj rodinný príslušníci. Veď, kto by kládol nejakým starým varovným nápisom vážnosť, skorej sa pousmeje a povie si aký je realista: "Smrť sa dotkne svojimi krídlami každého, kto poruší faraónov kľud.". Ja som realista a tak by som na také slova kašlal, tí čo tak učinili za to zaplatili životom svojím aj príbuzných. Toto sa týka Tutanchamonovej hrobky a iných, z ktorých by bola škoda nespomenúť hrob Amon – Reovej kňažnej, ktorá pochádzala z Vesetu v období 1600 pred Kristom. Po objavení lúpežnými Arabmi telo zmizlo aj so všetkými tými čo ho objavili. Samotný hrob bol prevezený do Londýna, kde pretrval do čias kým sa ho kvôli umierajúcim strážcom nerozhodli strčiť do skladu a zamenili ho za duplikát. O rakvu prejavili záujem Američania a tak bolo pre istotu prevážané nepotopiteľnou loďou TITANIC. Loď sa predsa len potopila a tajomná rakva s ňou.

O chorobách nezrážaní krvi sa dajú nájsť skutočné lekárske záznamy, aj keď je pravda, že isté veci si medicína v tamtých časoch nemohla vysvetliť, a preto si ani nevysvetlila, ako je to či tamto možné, ale pravda je taká, že ani súčasná nemá k tomu potrebnú dokumentáciu. Nachádzajú sa rôzne záznamy o chorobách, ktoré pripisovali vampírom, ako tranz podobný smrti, chudokrvnosť, alergia na svetlo, mutácia jedincov, zdeformovaný skelet alebo aj vyčnievajúce zuby a pod. Podľa všetkého upíry nie sú nesmrteľný, ako sa niektorý domnievajú. Našlo sa aj pár takých tvrdení, že na posadnutých účinkovalo priloženie kresťanského kríža na čelo. Bolo to aj vedecky spísané istými výskumníkmi z Nemecka. Podľa mnohých tvrdení zhubný vplyv mala a má svätená voda, náboženské talizmany, denné svetlo, no za najúčinnejšie sa považuje odťatie alebo vykrútenie hlavy, prípadne prebodnutie srdca kolom v horších prípadoch nastúpilo aj upálenie mŕtvoly.

V celej histórií sa nájde mnoho zmienok o vampirizme, dnes existuje komunita ľudí, ktorá si hovorí gothi (gothici) a snaží sa vyzerať ako mŕtvy v bolesti hľadajú krásu v umieraní rozkoš, toto tvrdenie je možno trochu prisilné, lebo nie všetci príslušníci sú takýto, ale väčšina áno. Aj keď sa jedná o trend, ktorý vybehol niekedy v polovici 20. storočia, myslím si, že podobní ľudia museli žiť už dávnejšie, teda je fakt, že kňazi starých egyptských bohov mali podobné sklony. Ak sa teda stretlo niekoľko takýchto ľudí nastala u ľudí vrava. Ako dobre vieme, veľká, väčšina takýchto ľudí pochádzala z mesta a tak volili krajšie prostredie na svoje hrádky a to opustené hrady uprostred ničoho. Veľmi dobre poznám gothov a preto viem, že majú v obľube robiť si z ľudí nebežné vtipy a využívajú k tomu ich strach a predstavivosť. Dobre sa vie o tetách rozprávačkách, večne na okne, a ak sa uprostred noci cez malú dedinu ženie sprievod čudesných ľudí v kočoch, vyvoláva to strašidelný pocit a husiu kožu na chrbte. Tety to prikrášlia a máme na svete upírske hrady a rôzne strašidelné povery. Berme aj v úvahu, že v obdobiach, keď vznikali takéto povery vládli rôzny krutovládcovia a tí naozaj mali sadistické sklony, no mám veľmi dobré skúsenosti s tým, ako si ľudia radi vymýšľajú a prikrášľujú. No medzi asi najstaršie civilizácie sprevádzajúce vampirizmom, už od jej pôvodu boli starý Egypťania, Aztékovia a dokonca aj Májovia, Sumeri, Babylončania a iný. Každý z nás sa učil o týchto kultúrach v dejepise a dobre sa vie o tom, že na uctievanie a udobrenie bohov, používali krvavé procesy, aj keď sa to zdá byť primitivizmus, nesmieme zabúdať, že sa jednalo o jedny z najvyspelejších ľudský rás. Časom sa tieto procesy zmiernili, ale to nemení na tom, nič, že istý zástancovia trvali na svojom a možno pretrvali aj do súčasnosti. Doteraz v niektorých primitívnych kútoch sveta, kde ešte civilizácia nestihla poškvrniť a poznamenať okolie, existujú zmienky o tzv. kanibalizme sprevádzanom šamanizmom a pod.. A ani vedci si nevedia vysvetliť niektoré nadprirodzené deje, nech sa nám zdá život indiánov akokoľvek primitívny, duchovne na tom boli omnoho vyspelejšie ako terajší veriaci.

Najdôležitejšie je aby sme mali predstavu, ako takí upíry vlastne vyzerajú, skúsim sa ich výzoru venovať trochu viac. Väčšina z vás pozná upírov z filmov, či známej beletrie, ale aby sme nezostali iba v knihách a umelecky prikrášlených dielach, treba sa vrátiť do histórie, kde sa obzrieme po starých záznamoch a vydolujeme nejaké tie informácie zhrňujúce výzor upírov. Vo väčšine sa všetky dokumenty zhodujú s tým, že telo uložené v hrobe niekoľko týždňov, či dokonca mesiacov, v porovnaní s inými telami neprejavovalo známky rozkladu a ani typický zápach rozkladajúceho sa tela nebol cítiteľný. Telo upírov vyzeralo podozrivo bledo, pery naberali červenkastej farby, nechty boli dlhé a hrubé, vlasy akoby nezaznamenali zmenu života a smrti, koža na niektorých miestach sa lúpala a rástla nová, tvár mala ostré hrany. Nie je známe, ako si telá mŕtvych, aj po takej dobe dokázali uchovať takúto podobu, keď iné boli v úplnom rozklade. Iné dokumenty hovoriace o upíroch vychádzajúcich z hrobov hovoria, že ich podoba sa taktiež veľmi nelíšila. Hovorilo sa o bledej pokožke, zrastenom hustom obočí, pod prepadnutými očami sa nachádzali tmavé kruhy, na koncoch prstov boli dlhé nechty, oči boli čierne a odev zosnulého potrhaný vekom, pri čom pokožka jeho samotného vyzerala akoby sa práve narodil. V niektorých krajoch sa zjavovali nebožtíkovia v podobe duchov a presne tak ako ich pochovali. No a teraz už k tým slávnym zubom, ktoré prehryznú krčnú tepnu. Zuby, o ktorých sa tak hovorí, sú akoby výmysel, no našiel som zmienky o istom Draculovi II., ktorý svojim deťom nejakým spôsobom vytvoril biologický cucací systém. Keďže celá jeho rodina trpela chudokrvnosťou, ich výzor nebol o nič lepší, ako bolo už vyššie písané, a tak sa v šialenej hlave terajšieho doktora zrodil ešte šialenejší nápad skúsiť odstrániť chudokrvnosť dočerpaním krvi z iných tvorov. Toto sa píše na rôznych webovských stránkach, ale či sa tomu dá veriť je polemizujúce. Nemôžeme vyvrátiť ani objav v malej dedinke Čelakovice v Čechách, kde sa našli pozostatky, ktoré vykazovali protivampristické zákroky a v čeľustiach sa nachádzali deviate zuby, ba čo viac, bola niektoré hroby boli v obdoby ich nálezu prísne strážené. Takýchto tajuplných nálezísk je viacej po celej Európe. Mnohé úradné dokumenty opisujú, ako sa v ústach zosnulého nachádzala krv, ale o zuboch nie je zmienka, čo je dosť škoda, a tak ostáva otázne, či zuby upírom dorastali, keď to bolo potrebné alebo im dorástli a vyčnievali z úst celú dobu ich smrti. Ľudia, ktorí boli už aj za života považovaný za upírov, boli zväčša cudzinci, či ľudia vyššieho vzrastu, pretože v dávnejších časoch bola priemerná výška ľudí omnoho menšia ako teraz, zriedkavejšie to boli ľudia s vrodenými poruchami, pigmentovými znamienkami na neobvyklých miestach, ochlpením alebo len zvláštnym výzorom. Stačilo tak málo a mohli ste byť označený za divného a ak sa k tomu pridalo nešťastie vo váženej rodine, nastali pre vás ťažké časy aj po smrti. Veľmi dobre vieme, že naši predkovia chovali k mŕtvym zvláštnu úctu, a preto museli mať pádny dôvod na zásah a otvorenie hrobu zosnulého. Stať sa upírom, teda nebolo vôbec ťažké, stačilo byť iba iný ako ostatný. Podľa iných zdrojov, ako sú moje dohady sa upírom stal človek uhryznutý upírom alebo človek, ktorý zjedol nakazené zviera a pod.

Ľudia verili, že upírom sa stávajú tí ľudia, ktorí nenašli pokoja ani po smrti alebo boli prekliati. Dosť často sa stalo, že sa zo záhrobia vracali upíry alebo duchovia s cieľom pomstiť sa svojím blízkym, ktorí mu uškodili za života. Nesmieme zabudnúť ani na prípady, ktoré hovoria o nesmrteľných a čudných ľuďoch, žijúcich samotárskym životom. Tak isto o krutých a masochistických vládcoch ako bol Vlad IV - Draconarius (1431-1476(?)), alebo Alžbeta Bathory. Podobne sa hovorilo aj o hercoch, ktorý hrali hlavnú úlohu v upírskych filmoch ako bol Belo Lugosi, Max Schreck a iný.